Anlilka

Veselá, relatívne dobrý deň, potešená.

Prídem, vidím, mlčím.

Zastavím? Nezastavím?

Mením taktiku!

Musí - OK, kľudne.

Že mafiáni, kukláči? No, to tu už bolo.

Si hovorím - KING si.

Nikto to neukázal? A mal, sakra, že mal!

Rev - Anlilka, Anlilka. Strach. No môj už nie, ja už som mimo.

Nie nemožný, nie nudný ale úžasný boh, pán.

Zase kontroluje...a predsa som tu len JA.

Odchádzam na chvíľu. Neviem, zapálila by som si.

Tak sa vraciam. Žiadna zmena? Iba kľud?

Zisťujem fázu. Kašlem na ňu.

Hovorím - je mi to jedno.

Dlhýýý dlhý najdlhší bozk s príchuťou definitíva ochuteného štipkou budúcnosti.

Nebyť večere ani toto definitívum by zrejme nebolo - hanbím sa za to.